Čiernym súknom celý svet diabol zahalil,
slnko vstáva, kvet otvára, ale čo ja s tým?
Ktosi umne kruto rozdelil mnohé rodiny,
všade človek, čo sa tvári ako mudrc jediný.
Z ľudských sŕdc leje sa zloba, vraj sa to stáva,
na ceste kope, zomiera dieťa, poľná tráva.
Národy živia nenávisť v sebe, vojna za vojnou,
mocní sú hluchí, pijú, žerú kdesi za oponou.
Refrén:
Všetci sú zmätení,
démon si už mädlí ruky,
a tí bez viny,
všetko do zbrane, perú kamene.
Ostáva len pár dní,
zánik sveta bez človeka,
a ty si posledný,
ktorý pochopil, prečo tu žil.
Jedni kričia, druhí ničia, stáda voličov,
kruté deti, znalé práva, udali rodičov.
Plameň hrôzy, zahorel si na všetky strany,
márny je útek, do jednej blčia mestské brány.
Dobré sily Zem opustili, vzal si ich Parom,
bohovia taktiež ušli naprieč chladným vesmírom.
Zostáva trpieť, pýta sa zapieť pieseň pohrebnú,
horia lesy, samé besy, tie v dese nezgegnú.