Hmla, a my v blate čakáme na povel,
iný národ stojí proti nám.
Plačem, ten vedľa mňa už celý zošedivel,
v mene bohov skrytí v čečinách.
Rev trasie zemou, prvé rady vyrazili,
rinčia zbrane vystrašených más.
Všetci mleli o prímerí, aby sme tu v pokoji žili,
tak prečo sa rúbem peklom smrteľných grimás.
Refrén:
Šíky bojovníkov, zoradili nás, v hlasoch cítiť tras.
Záver náčelníkov: „V mene našej viery narobte v nich diery!“
Pole torz, stonov, mŕtvol, Hieronym Bosh tiež sa potkol,
trúbia trúby vytrúsených húb.
Ľudstvo dookola správa sa ako chvost od vola,
plieska, trieska a kolo ohňa výkvet samých zrúd.
Refrén:
Šíky bojovníkov, zoradili nás, v hlasoch cítiť tras.
Záver náčelníkov: „V mene našej viery narobte v nich diery!“
Mám z toho v srdci zmätok, nik sa nenarodil, krvou zem zarodil.
Štíty, bodce, meče, „dvakrát nerozmýšľaj, cudzie oči vykľaj!“